Keď sa povie ženský román, istá časť mužskej populácie iba otrávene prevráti oči stĺpikom a mávne rukou. Aj veľa literárnych kritikov považuje tento druh knižného žánru len za akýsi navoňaný sladký gýč s minimálnou umeleckou hodnotou. My ženy si ale stojíme za tým, že ženské romány k nám patria.
A aj napriek tomu, ako muži vnímajú túto časť literatúry, ide o tovar, ktorý rozhodne nepatrí medzi žiadne zaprášené „ležiaky”. Naopak, romány pre ženy suverénne bodujú na tých najvyšších priečkach v predajnostiach.
Dnes by som ale chcela upriamiť pozornosť nie na cudzie autorky z Ameriky a inde zo sveta, ale na tie naše, slovenské autorky, ktoré si dokázali napriek veľkej konkurencii nájsť svoje miesto medzi spisovateľkami. Medzi naše najúspešnejšie autorky určite patria spisovateľky ako Keleová – Vasilková, Nagyová – Džerengová, Gillerová, Repovská, Hamzová, Fulmeková, Adamová, Urbaníková a ďalšie.
To, čo píšu už dávno nie sú iba cukríkové „love story“ o horúcich bozkoch pri západoch slnka. Veď aj v tomto literárnom žánri sa už nájdu aj kvalitnejšie kúsky. Ženy ich milujú, muži nerozumejú. Nakoniec, každý má možnosť slobodného výberu.
Sú ženy, ktoré siahnu po nejakom ženskom románe len príležitostne, napríklad počas dovolenky, kedy si chcú oddýchnuť a potrebujú niečo „ľahšie“ na čítanie. Je však aj mnoho žien, pre ktoré sa čítanie ženských románov stalo doslova závislosťou a netrpezlivo čakajú, kedy sa na pultoch objavia nové a nové tituly.
Medzi najčastejšie pozitíva, ktoré nám ženám čítanie tejto literatúry pre ženy prináša, je odreagovanie sa od reality, všednosti a od svojich vlastných každodenných problémov. Je to pre nás určitá forma relaxu a uvoľnenia, ktorú pre mnohých mužov môže byť rovnaký problém pochopiť, ako pre ženy pochopiť muža.
V mnohých prípadoch sa čitateľky na stránkach doslova „nájdu“, ak sa hlavná hrdinka ocitne v rovnakej alebo podobnej situácii, rieši rovnaké problémy, dilemy a podobne. Často práve v ťažkých chvíľach hľadajú ženy útechu na stránkach ženských románov.
Život je raz taký. Prináša nám okamihy, kedy sa cítime na dne, nedarí sa nám, prežívame problémy vo vzťahu či manželstve. Vtedy sa veľakrát utiekame k romantickým príbehom plným lásky, kde môžeme aspoň nachvíľku „splynúť“ s hlavnou ženskou protagonistkou a ukradnúť si kúsok toho fiktívneho šťastia aj pre seba. Ale také sme proste my ženy.
Anna Adamová: Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky |
Anna Adamová: Na samotu sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. |
Páčil sa vám článok?, Zahlasujte za nás.
Píše: voxy
One Comment